Drago píše... sem-tam :)

Založil dragolis, 29 Září, 2015, 23:00:59

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

dragolis

Hehe. Tak ono je toto správanie alebo zmýšľanie pre človeka asi prirodzené. Že keď niečomu nerozumie, tak za tým hľadá niečo viac.
Všetky komiksy, ktoré som preložil, prekladám a budem prekladať, nájdete tu: http://www.kocogel.info/index.php?topic=18834


Rhaegar

Já mám jen jednu věc co bych chtěl říct: Šup sem s něčím dalším!

dragolis

06 Říjen, 2015, 21:35:55 #12 Naposled upraveno: 06 Říjen, 2015, 21:37:47 od dragolis
No a tiež pripájam jednu malinkú poviedku z dávnejšej doby. A ak hovoril Jergon čosi o nejakej forme alebo schéme poviedky, radšej nech ani nečíta.  :D Nie je to asi nič, čím by som rád prezentoval svoju tvůrčí genialitu. Bol to len nápad.

CitaceDIVÁK

,,Rozmýšľam, kde by som asi tak začal. Aby sme si to ujasnili, moje meno je Mikuláš Klietka a práve sa chystám rozpovedať vám svoj príbeh. Svojim rodičom som sa narodil pred dvadsiatimi troma rokmi v malom slovenskom mestečku. Priznávam, že na tunajšie pomery sme si žili nadpriemerne - matka, aj keď bola prostejšia, otec sa úspešne venoval biznisu, a mne tak ako dieťaťu nič nechýbalo. Naša rodina bola dostatočne finančne zabezpečená a mohli sme si dovoliť chodiť dva-tri-krát do roka na dovolenky. Vo svojom okolí som mal kopu kamarátov, s ktorými som prežil doslova celé detské časy. Neskôr som sa ako dieťa z ,,lepšej rodiny" dostal na ,,lepšiu školu" v našom meste. Ale to už príliš odbieham.
Mal som sa fajn. A určite mi mnohí aj závidíte. A mnohí by ste tiež radi dopriali takéto detstvo práve vašim malým ratolestiam. No verte mi, nie je mi čo závidieť. Mal som asi dvanásť, keď došlo k prvým udalostiam, ktoré mi navždy zmenili život. To vtedy ale ešte nikto netušil. Pamätám si, že to bolo asi niekedy počas jesene. A otcov bavoráčik utrpel prvé poranenia, zanechajúc na ňom poprepichované pneumatiky. A potom, to už bol padnutý prvý sneh, ten istý bavoráčik uprostred noci zahorel. Zaujímavé je, že ja, takisto ako tatko, som sa to dozvedel až ráno, keď sme to, čo z neho (ne)ostalo, našli ráno pred garážou. Ale to ešte stále nie je to, k čomu sa chcem dostať. Prešiel istý čas a medzitým sa podobné útoky niekoľkokrát zopakovali. Keď nad tým dnes spätne premýšľam, šokuje ma, ako na sebe otec nenechal nič badať. Ako keby sa nič nedialo. Žiadne známky toho, že by bol akokoľvek rozrušený. Nič.

Nič sa nedialo ani v ten deň, keď to prišlo. Úplne obyčajný deň v škole. Čakali by ste, že ten deň, ten moment bude niečím výnimočný. Ľudia si akosi myslia, navrávajú si, že to dopredu cítia. Že cítia, ako ich podvedomie niečím varuje. Nie, necítite vôbec nič. Vesmír, ktorého stredobodom ste vy, pokračuje nepretržite a neporušene ďalej. Jeho chod naruší iba pár policajtov vkráčajúcich do triedy, ktorý preruší vašu zábavu s kamarátmi. Odviedli ma zo školy, vraj sa mojim rodičom čosi prihodilo. Nevedeli čo, prípad je totižto ešte stále v štádiu vyšetrovania. Odvtedy som na nejaké obdobie žil pri starých rodičoch z matkinej strany. Ale to obdobie netrvalo dlho, rodina sa mi otočila chrbtom. Niet sa im čo čudovať, kto by sa nebál. A tak som skončil v decáku. Tých šesť rokov v ňom nie je treba veľmi opisovať, určite si ten biedny život viete predstaviť. Čo vám poviem, aj taký Kotleba by tam určite očernel. Vážne, téma multikultúrnosti sa možno hodí na plagáty, ale ja som sa tam fakt cítil ako v Afrike. Vychovávateľky sú fajn, sú milé a vrúcne, ale aj tak sa celý čas nemôžete zbaviť myšlienky, že je to proste len ich povolanie - byť milé a vrúcne.

Tak, silná šálka kávy, čo myslíte? Hlavne keď som bol mladší, tak som upadával do takých patologických psychických stavov. Prvé roky som mal problém sa s tým vyrovnať. Vychovávateľky dokonca siahli po pomoci od psychológa, keďže v určitom období som odmietal prijímať stravu. Momentálne sa to už snažím neriešiť, je to tak jednoduchšie. Ako sa vraví, čas zahojí všetky rany. Možno sa tomu niekto bráni, možno je niekomu proti srsti, keď spomienky na jeho milovaného sa pomaly, no nezadržateľne vytrácajú. Pretrváva len pocit, ktorý charakterizuje čas prežitý s danou osobou. A tak myslím pozitívne, nemám nárok obzerať sa dozadu na to, čo sa stalo. Prekročil som hranicu dospelosti, úspešne absolvoval maturitnú skúšku a môj pobyt v decáku sa v jeden moment skončil.

Zrazu som začal stavať hrad, ktorého sám som bol kráľom. Zmenilo sa všetko. Doslova. Pre lepšiu ilustráciu použijem tento trápny príklad. Namiesto dozadu som sa začal pozerať dopredu. A už viac neklopím zrak dole, ale vzhliadam nahor. Verte mi, zmenilo sa všetko - k lepšiemu. Čo ma teší najviac, pozitívnym smerom sa zlepšil aj môj prístup. No to je zas niečo ako s tým vajcom a sliepkou. Zlepšili sa moje výsledky následkom môjho lepšieho prístupu a pohľadu na život, povinnosti alebo prácu? Alebo sa tento môj prístup zlepšil vďaka pozitívnym vplyvom? Nie som si istý, čo bolo prv.

Každopádne, po skončení strednej školy som započal štúdium na vysokej škole, kde som dva roky študoval český jazyk. Baví ma porovnávať češtinu so slovenčinou. Prišiel som na to, že má dosť veľa špecifických javov, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú, čo ma dosť prekvapilo. A okrem toho je pre mňa čeština skoro materinským jazykom, preto si myslím, že by jej moja osoba mala venovať patričnú pozornosť. No, a aj keď mi tieto dva roky dali veľa, tak som sa rozhodol svoje štúdium predčasne ukončiť. Pýtate sa prečo?
Hehe, to je vtipná historka. Doteraz ste ma ľutovali, no teraz budete mať pádny dôvod mi zas závidieť. Neskutočnou náhodou sa mi totiž podarilo vyhrať v lotérii nechutne veľký finančný obnos, ktorý sa postará o to, že už nikdy viac nebudem musieť pracovať. Ak tie peniaze samozrejme využijem rozumným spôsobom, to je jasné. A preto som sa rozhodol, že zanechám štúdium a budem bezstarostne cestovať okolo sveta. No a na oslavu mojej dovolenky na francúzskych plážach stredozemného mora si zakladám tento blog, pomocou ktorého vám, čitateľom, budem sprostredkovávať svoje zážitky z mojich dobrodružných ciest. Zo Saint Tropez s láskou
Mikuláš"




Tiene dvoch postáv sa v neskorom popoludňajšom slnku skláňajú nad tmavosivým náhrobkom. Jeden z nich patrí chlapovi, ktorý sa zamyslene venuje ťukaniu do mobilu: ,,Zaujímavý chlapec ten náš Mikuláš, čo povieš?"

,,To rozhodne. Chalan si už myslel, že má vyhrané,"  skoro posmešne utrúsi druhý tieň, ktorý teraz prestáva snoriť okolo hrobu.

,,Tak, vyhrané čosi mal. A ja si myslím, že by to nejak mohlo súvisieť s tým, že chlapec cestoval  zo Saint Tropez rovno meter dvadsať pod zem. Mohol o tej výhre ktosi vedieť?"

,,Nie vole, nikto to nemohol ani náhodou tušiť, ty vole. Veď si teraz dočítal jeho blog, ktorý sa dostal do top desiatky najčítanejších blogov za posledný mesiac," ozýva sa druhý tieň a dusí sa smiechom.

,,Aby si sa zadrhol, ty..." znechutene mu odpovedá vedľa neho stojaca silueta. Snaží sa ošetriť si svoje na sekundu pochrámané ubolené ego. Mimovoľne sa jeho ruka usadí na mierne zvráskavenom čele: ,,No dobre, tak si to teda zhrňme--"

,,Čo chceš zhŕňať? Chlapec prišiel k veľkým peniazom ako slepý k zrnu... a... mal tú smolu, že... ho kohosi plán, ako zbohatnúť, zahŕňal. Nó... A tak ho zhrnul troma strelami do hlavy."
,,Hmm, a chlapec vybavený."

,,Dakto ho riadne zhrnul dole, no."

Obe postavy postupne vystúpia z tieňa. V tvárach sa im zračí zamyslený, chápavý a súcitný výraz. To je ale všetko, čo ich navonok spája. Chlap s mobilom je nižšej postavy, na pohľad dosť vypracovaný. Jeho proťajšok je naopak o niečo vyšší, nevyzerá príliš ,,akčne". Človek si ihneď všimne, že je holohlavý, a že nosí okuliare.

Až keď sa chlap s mobilom vyslobodí z krátkeho tranzu, natiahne sa a preruší ticho, ktoré medzitým medzi dvojicou vyšetrovateľov vzniklo: ,,No čo, máme fotky z miesta č--,,

,,Počkaj, počkaj...stoj," zrazu ho zahriakne druhý, vyšší kolega: ,,Pozri sa tam, mohol by to byť náš vrah," ukazuje prstom na vzdialenú postavu opierajúcu sa o strom.

,,Naozaj, máš pravdu. Stál tam celý čas, odkedy sme prišli, ale všimol som si ho až teraz," priznáva sa chlap s mobilom, ktorého pohľad sa naraz stretol s tým vrahovým.

,,Pome!!!"

,,Pome!!!!"

Obaja vyšetrovatelia sa razom náhlivo rozbehnú za tajomnou postavou, ktorá ich ešte stále pokojne pozoruje. Až v momente, keď zistí, že niet úniku, zoberie nohy na plecia a začne detektívom unikať.

,,Ostaň stáť, ty sviňa!" volá po ňom vysoký, ktorý beh už vzdal a len ťažko dýcha.

Zdá sa ale, že muž na úteku má iný názor a stále uteká pred neúnavným detektívom s mobilom. A aj keď musí byť beh pomedzi hroby a skok cez pomníky jeho obľúbenou disciplínou, nie nadarmo sa vraví, že aj majster tesár sa niekedy utne. Bežal, bežal, až kým nezabudol nohu na jednom z pomníkov, cez ktoré skákal.

,,Pléésk, to bola držka, kámo!" s veľkou radosťou sa nad ním vzrušuje chlap s mobilom, zatiaľ čo mu na ruky nasadzuje putá.

Za krátky moment k nim pribehne aj udychčaný holohlavý: ,,Tak a máme ťa, ty parchant. Dovoľ mi, nech sa ti pozriem na topánku."

,,Čo to zase melieš?" nechápavo sa naňho zahľadí kolega.

,,Tak sa teda pozrime. Nečudujem sa ti, že si mal naponáhlo, ty had," a ukazuje podošvu topánky obom zúčastneným: ,,To je piesok z pláže, na ktorej sme našli zavraždeného Mikuláša Klietku, páni."

,,Zatýkame vás. Máte právo nevypovedať. Všetko, čo poviete--"




,,Ááách, to je zas ale blbosť. V tej telke už naozaj nič poriadne nedávajú."
Bzzz
,,--sa lúči so známym spisovateľom a džokejom--,,
Bzzz
,,--Demitra minul bránku!! Mali sme na dostrel--,,
Bzzz
,,--ako Rainman počítajúci svoje špáratká. Si ako Rainman, retar--,,
Bzzz
,,--to je najvyšší štandard nožov, aký si len môžete predstaviť. Ak zavoláte ihneď, dostanete navyše tento skvelý brúsič úplne zadarmo!"
,,Fíha, to vyzerá dobre. Ako to je? Nula. Deväť. Päťsto. Dvesto."
Píp. Píp. Píp. Píp. Píp. Píp. Píp. Píp.
...
,,Dobrý deň, ja by som--"


Idem to odoslať a fórum ma upozorňuje, že ma ktosi so svojím príspevkom predbehol.  :D
A aby som ešte správne zareagoval na Karlov odkaz, musím všetkých uviesť do obrazu, že ani jedna z tých troch častí poviedky nemá byť braná vážne a má si uťahovať z lacných produktov televízie.
Všetky komiksy, ktoré som preložil, prekladám a budem prekladať, nájdete tu: http://www.kocogel.info/index.php?topic=18834


karelcedr

Ty jsi hotová Nathalie Sarrautová! --poz

Ne vážně, vůbec to nebylo špatné. Jenom těm třem částem chybí nějaký uzavírající rámec. Nějaká ta pointa.

V první části jsem si myslel, že to všechno, včetně vraždy rodičů, způsobil Mikuláš sám a ta výhra jenom maskuje utajené dědictví po prachatém otci. Proto jsem byl docela napjatý, kdo vlastně zavraždil jeho. Což se v té třetí části mělo, byť třeba nepřímo, naznačit. Potom by to bylo dokonalé.


dragolis

Neviem, ako moc blbo sa mám cítiť, ak nepoznám Nathalie Sarrautovú. Či?  :D

Tak mne nejak nešlo o to, aby to bolo nejak jednoznačne dejovo uzavreté. Skôr som sa len pohral s tými prechodmi a nejak si to predstavil ako filmové scény. Aspoň mne sa to páčilo.  :D
No a ten Divák mal byť taký ten človek, ktorý nadáva na všetko, čo v telke ide a je príliš jednoduchý na to, aby ho trápili podstatné veci. Namiesto toho radšej skončí zaujatý tým teleshoppingom.  :D

Ale tvoj nápad sa mi páči. Len ako ho zrealizovať? Myslím, že je to celkom problém kvôli tomu, že prvé dve časti sú len fikcia z telky. Až scéna s Divákom je ako keby reálna. Takže by som musel...

...buď pretvoriť tú telku na spravodajstvo, ktoré by opisovali skutočnosť. A v závere naznačiť, že trebárs ten Divák je vrah...

...alebo strieť hranice medzi realitou a fikciou z telky a spraviť z toho taký mindfuck. Že by takisto v závere bolo poukázané na to, že Divák alebo ktosi iný "reálny" je Mikulášov vrah.
Všetky komiksy, ktoré som preložil, prekladám a budem prekladať, nájdete tu: http://www.kocogel.info/index.php?topic=18834


Holmwood

Citace od: dragolis v 08 Říjen, 2015, 20:54:28
Neviem, ako moc blbo sa mám cítiť, ak nepoznám Nathalie Sarrautovú. Či?  :D


klídek ja taky ne... prípadne sa bude cítiť blbo obaja ...zisti ako moc  rofl

karelcedr

Nathalie Sarrautová - zakladatelka žánru zvaného Nový román. Jednoduše řečeno autor píše pro vyprávění samotné a s dějovou osnovou si příliš neláme hlavu.

Hrdina po něčem pátrá a není moc jasné po čem, události se neodvíjí chronologicky ani logicky, příběh nemá jasně daného vypravěče, často se nedá rozlišit zda-li je vyprávěn v er-formě, nebo ich-formě, každý detail vyprávění může být klíčem k dalšímu ději atd...

Blbě se cítit nemusíš. Za mých studentských let (před 27 lety) to byla maturitní otázka. Ještě tam patří: Grillet, Butor, Pinget a Linhartová. Na závěr jsi řekl, že to poplival  Jean-Paul Sartre a označil to za antiromán a takticky jsi přešel k další otázce... ;) :D

karelcedr

to Drago: Ke zbytku tvojí poznámky: Ten děj by se musel malinko rozpracovat, přihodit tam nějaké to záchytné zrníčko do těch prvních dvou oddílů a v tom posledním učinit překvapivé rozuzlení. S tím už bych pak neváhal jít do soutěže, nebo do nějakého magazínu.

Beletrii zdar! --poz

Jergon

10 Říjen, 2015, 11:14:47 #18 Naposled upraveno: 10 Říjen, 2015, 11:24:54 od Jergon
     O dost lepší než ta první. Mikulášův příběh se dobře četl, jak co do obsahu, tak co do podání...  --poz
     O slabinách se rozepisovat nebudu, kolegové nade mnou napsali víceméně to, co bych napsal já. Jednoduše řečeno - je to dost dobrý rozjezd delší na delší povídku nebo na novelu. Takhle samo o sobě jako celek to úplně nefunguje, člověk čeká, že se dozví něco o vrahovi, že se do toho nějak zapojí ten divák atakdál... Pointa typu "jé, byl to celé jen sen/knížka/telka" není zrovna nejšťastnější pointou, je to jen přesun na jinou rovinu a ne překvapení - navíc je to dost ohrané...
     To, jak rychle a snadno poldové dostali vraha, je dost přitažené za vlasy. Nějaký chlápek, co tam zrovna přišel dát kytky na hrob babičce, a hned je to vrah? Nějaký písek, do kterého někde šlápl  - a hned je to písek z místa činu? A i kdyby fakt byl z té pláže, copak tam normálně nechodí hafo lidí? Zkus víc rozvinout třeba zrovna to pátrání, jednak to bude mít víc logiky a jednak hned využiješ potenciál toho příběhu...  ;)
     Jo, a ještě malý osobní dotaz: co znamená "pome"?
Stejně se všecko podělá - tak na co být ještě pesimista?

dragolis

Díky, Karel.  ;)

Jergon: Je to zaujímavé. Ľuďom, ktorým som to dával prečítať tvrdili presný opak. Že prvá poviedka je oveľa lepšia a druhá... samozrejme mi nepovedali, že je zlá, ale asi viem, čo si mysleli.

Vravíš, že sa ti nepáčilo, ako rýchlo policajti "dopadli" vraha. Mne ale tie vyšetrovacie metódy detektívov z CSI pripadajú smiešne.  :D Ak si mal pocit, že tú časť som písal naplno vážne, cítim sa byť urazený.  :)
Citace od: dragolis v 06 Říjen, 2015, 21:35:55
má si uťahovať z lacných produktov televízie.


"Pome" sa hovorovo povie "poďme". Ako ukážku, že si nevymýšľam, pripájam túto fekálnosť:
https://www.youtube.com/watch?v=IQ-ZIknoJIY#
Všetky komiksy, ktoré som preložil, prekladám a budem prekladať, nájdete tu: http://www.kocogel.info/index.php?topic=18834


Rychlá odpověď

Upozornění: do tohoto tématu bylo naposledy přispěno před 90 dny.
Zvažte prosím založení nového tématu.

Jméno:
E-mail:
Ověření:
Please leave this box empty:
Zadejte znaky zobrazené na obrázku
Poslechnout obrázek / Požádat o jiný obrázek

Zadejte znaky zobrazené na obrázku:


Zkratky: stiskněte shift+alt+s pro odeslání nebo shift+alt+p pro prohlédnutí


+-Komiksový kalendář

Powered by EzPortal