Bande dessinée - história a zaujímavosti

Založil dominic.west, 01 Srpen, 2014, 16:08:27

0 uživatelů a 1 Host prohlíží toto téma.

dominic.west

01 Srpen, 2014, 16:08:27 Naposled upraveno: 07 Duben, 2015, 22:34:08 od dominic.west

Bande dessinée

(Z francúzskych podkladov voľne preložil: dominic.west)




La bande dessinée (BD alebo bédé) - je pojem ktorým sa vo frankofónnych štátoch označuje komiks, častokrát označovaný za ,,deviate umenie". Každý kto sa trocha zaujíma o európsky komiks, alebo lepšie povedané BD-čka vôbec, sa už s týmto pojmom stretol, no málokto presne vie čo to znamená. Označenie ,,deviate umenie" ma svoj pôvod už v Antike, kde starý Gréci neoznačovali jednotlivé umelecké činnosti spoločným názvom umenie (Art) ale pod vplyvom mytológie zostavili vlastný koncept, ktorý pozostával z rôznych múz, ktoré považovali za ochrankyne jednotlivých umení. Ich počet sa napokon ustálil na čísle deväť, kde 1. Kalliopé bola múzou poézie a eposu 2. Kleió bola múzou histórie a filozofie 3. Érato bola múzou erotických básní a tancov 4. Euterpe bola múzou hudby a lyriky 5. Melpomena bola múzou tragédie 6. Polymnia bola múzou pantomímy, rétoriky a posvätných hymnov 7. Terpsichora bola múzou tanca a chórového spevu 8. Thália bola múzou komédie a napokon 9. Urania bola múzou astronómie a geometrie. Tato myšlienka sa tiahla všetkými storočiami a počet ako aj jednotlivé činnosti a umenia sa v priebehu dejín menili. V 20. storočí bolo napokon na základe antického vzoru ustálených ,,deväť novodobých umení" alebo vied. A to 1. Architektúra 2. Sochárstvo 3. Maliarstvo 4. Hudba 5. Literatúra 6. Divadlo 7. Kinematografia 8. Rozhlasové a televízne vysielanie a nakoniec 9. Komiks.

Začnime pekne poporiadku, každý sa francúzskom texte stretáva z množstvom pojmov, ktorým nerozumie alebo nevie presne čo znamenajú, preto som sa rozhodol tieto pojmy čo najlepšie vysvetliť tak, aby ich každý pochopil. Ospravedlňujem sa za opisné vysvetlenie a použitie niektorých slov, ale hádam to postačí.

   

Základné pojmy a fakty o BD

Ako sme už spomínali vo frankofónnom prostredí sa používa prevažne názov bande dessinée, alebo skratka BD. Pre klasické comic books z americkej produkcie používajú Francúzi pomenovanie Petit Format. Mimo frankofónne územie sa pre označenie komiksu používali celkom iné názvy a preto by ste mali vedieť, že napr. v Taliansku to bolo Fumetto, čo znamená malé obláčiky dymu, ktoré evokujú u čitateľa komiksové bubliny. V Španielsku sa používa zase názov Tebeo, čo bol pôvodne názov prvého komiksového časopisu, ktorý vychádzal už od roku 1917 no tiež názvy ako Historietas alebo Cómic v Portugalsku zase, kvôli značnej jazykovej príbuznosti s francúzštinou banda desenhada.

Poďme si teda ozrejmiť zopár základných pojmov s ktorými sa môžete stretnúť pri surfovaní po webe a ktorým by mal rozumieť každý správny BD-čkar.

Album - je kniha, alebo zbierka dosiek, ktorá je obyčajne súčasťou väčšej série z rovnakého radu od toho istého autora, alebo témy. V súčasnosti je Album prevažne vydávaný s pevnou väzbou a zväčša vo formáte A4. (existujú vydania vo veľkostiach Grand format - špeciálne alebo limitované edície vo zväčšenom formáte, Format normal je klasická A4 a napokon zmenšení formát v ktorom sú vydávané Intégrale tzv. súborné vydania) Spočiatku mal každý album okolo 40 (Planches) strán no neskôr bol ich počet ustálený na 46 alebo 54 zvyčajne farebných strán, pričom sa to stalo akýmsi nepísaným pravidlom, ktoré sa dosť dodržiava. Celkovo má každý Album aj s obálkami 50 strán. Každý komiks obsahuje v úvode tzv. bielu stranu na ktorej autor napíše svoje venovanie, alebo nejakú myšlienku. Keďže počet jednotlivých strán v Albume nie je pevne stanovený tak sa v niektorých výnimočných prípadoch môžeme stretnúť aj s počtom presahujúcim 150 str. častokrát je k základnému počtu 50 str. pridaných niekoľko bonusov v podobe vysvetliviek, skíc a autorových postrehov.

Albums collectifs - označenie pre zbierku Albumov, ktoré majú spoločný námet, alebo tému, publikované obyčajne od toho istého autora.

Histoires ? suivre - príbehy na pokračovanie, ktoré boli publikované ako krátke epizódy v rozsahu 8 -24 str. prevažne v rôznych komiksových časopisoch ako boli Pif alebo TinTin. Dnes sú  po zániku týchto časopisov tieto príbehy publikované v rôznych fanzinoch, mesačníkoch a časopisoch ako sú Lanfeust, ZOO alebo DBD.

Oneshot - samostatný album s uzavretým príbehom, Francúzi používajú na označenie anglický názov. Nemá obmedzený počet strán.

Graphic novel - grafický román, tiež názov ktorý prebrali z angličtiny. Paradoxom je, že za tvorcu grafického románu v podobe akej ho poznáme vo frankofónnom prostredí dnes je považovaný Hugo Pratt.

Intégrale - súborne vydanie, ktoré je zbierkou, alebo kolekciou jednotlivých albumov danej série. Obsahuje spravidla 3. Albumy a vydáva sa v normálnom, alebo ešte častejšie v zmenšenom formáte.

Planche - je pôvodná kartónová doska na ktorú autor nakreslí svoje dielo. Zvyčajne máva formát A2. Prví autori BD-čiek neprikladali pôvodným doskám dostatočnú pozornosť a po odovzdaní editorovi a vytlačení komiksu sa mnohé pôvodné dosky zničili, alebo jednoducho stratili. Dnes majú cenu zlata a cenovo sa vyrovnajú niektorým umeleckým dielam (pravdaže záleží aj od autora) Na rôznych festivaloch venovaných BD-čkam sa potom konajú dražby. Vychádzajú dokonca limitované edície starších vecí pri ktorých sú použité tieto dosky a sú preto označované za pôvodné vydania, ktoré si fanúšikovia radi nechávajú podpisovať autormi na rôznych festivaloch čo niekoľkonásobne zvyšuje ich hodnotu. Pri popise komiksu sa ako základný údaj uvádza počet ,,Planches" ktoré komiks obsahuje, obvykle ich pri štandardnom Európskom komikse býva 46
   
HS - Hors de la serie - zvláštne vydanie. Jedná sa o špeciálne číslo k sérii, ktoré obyčajne obsahuje rôzny bonusový materiál ako napr. pôvodné skice, ilustrácie, vysvetlivky, pramene z ktorých autor čerpal. Vychádza mimo sériu, preto sa spravidla nečísluje a nemá obmedzený počet strán. Niekedy sa jedná aj samostatný komiks, ktorý napr. rozvíja zaujímavú vedľajšiu dejovú líniu, ale krátky príbeh vysvetľujúci urč. udalosť, postavu keď v pôvodnom Albume nezostalo miesto, alebo sa jedná o nejaké zložitejšie udalosti, postavy atď.

Noir et Blanc (N&B) - jedná sa o čiernobiele vydanie. Prakticky komiks pred poslednou fázou čiže koloringom.

Genre - znamená žáner a podobne sa aj vyslovuje. Je to jedno z FR slov, ktoré prebral náš jazyk. Počas histórie sa ustálili podobne ako pri knihách aj jednotlivé žánre medzi BD-čkami. Niekedy je označenie BD-čka konkrétným žánrom nemožné a častokrát sa jednotlivé žánre prelínajú, preto sa napr. Thorgal napriek fantasy prvkom označuje za Aventure a Blacksad napriek zvieracím postavám za Polar. Väčšinu označení jednotlivých žánrov netreba prekladať, pretože ich prebral aj náš jazyk a majú rovnaký význam. 

Medzi základné BD žánre patrí:
- Heroic Fantasy, Fantastique: klasický žáner fantasy.
- Polar: je to skratka pre BD polici?re, či detektívny ale kriminálny žáner. Používa sa aj klasický pojem Thriller.
- Animalier: žáner v ktorom sú hlavnými postavami zvieratá s ľudskými vlastnosťami.
- Anticipation: je žáner, ktorý predstavuje svet budúcnosti v štýle postapokalypsy.
- Adaptation: je adaptácia nejakej známej knihy, alebo iného diela pričom sa snaží verne držať obsahu.
- Aventure: klasický dobrodružný príbeh v štýle románu prevažne s nejakým hlavným hrdinom.
- Guerre: použiva vojnový námet z I. a II. sv. vojny. Staršie veci sa označujú skôr ako Histoire. 
- Jeunesse: žaner obsahom určený pre mládež.
- Cyberpunk: toto označenie sa používa tiež pre steampunkové veci.
- Uchronie: žáner alternatívnej histórie, čo by bolo keby?
- Western, Science-fiction, Histoire, Humour, Érotique, Horreur, Ésotérisme, Chronique, Biographie, Super-héros

Phylact?re - alebo tiež výrazom bulle sa označuje komiksová bublina

Case - Základná jednotka komiksu, komiksový panel, vineta alebo obrázok, ktorý býva zvyčajne orámovaný či už v obdlžníku, alebo inom geometrickom tvare. Súbor 2 - 3 obrázkov potom tvorí tzv. strip

Onomatopée - sú citoslovcia alebo SFX fonty ktorými sa v BD-čakch označujú rôzne zvuky. Paradoxom je, že práve BD-čka a vymýšľanie nových zvukov obohatilo aj FR hovorový jazyk o nové výrazy, ktoré boli v začiatkoch bez zmeny preberané z US komiksov. Časom sa však vytvorili aj zaujímavé odlišnosti, kde napr. zvuk Zzzz, ktorý sa všade vo svete používa pre označenie chrápania sa v BD-čach používa ako zvuk pre otravný lietajúci hmyz a chrápanie sa označuje citoslovcom Rrrrr. V BD-čak sa tiež zaujímavo označuje smiech, kde Ha Ha ! - je úprimný a otvorený smiech, Hé hé ! vyjadruje samoľúby a posmievačný tón, Hu hu ! zase srdečný smiech a Hi hi ! skôr hysterický až pomätený smiech.

V súvislosti s vyjadrením niektorých myšlienok a pocitov sa v BD- čkach vytvoril osobitný spôsob ich zobrazovania s pomocou symbolov, ktoré sú viac menej univerzálne. Stretávame sa s nimi prevažne pri humoristicky ladených komiksoch a k týmto grafickým znakom patria:
   
- symbol agresivity: lebka so skríženými hnátmi, hromy a blesky, šúľok dynamitu, strelná zbraň, hákový kríž, bomba tesne pred výbuchom, ampulka s jedom, muchotrávka, blesky atd.;
- symbol pre útek: osoba vo vezení snívajúca o prepílených mrežiach, osoba na slobode snívajúca o slnku, oáze alebo hojdacej sieti a pod...
- symbol dobrej nálady: zvony, kvety, hudobné noty...
- symboly nešťastia: mreže, väzenie...
- symboly pre lásku: srdce, srdce prepichnuté šípom, zlomené srdce, Amor s lukom...
- symboly spánku: píla, ktorá reže poleno a pod.
- symbol rozmýšľania: rozsvietená žiarovka, ozubené kolieska.

Les récitatifs - recitatív je vlastne hlas rozprávača príbehu z pohľadu tretej osoby. Text sa neumiestňuje do bubliny ale do malých "obdlžníkov" na hornom, alebo dolnom okraji vinety a slúži najmä na údaje o čase a mieste, alebo poskytnutie informácii pre lepšie pochopenie akcie. Častokrát je použitý na zvýraznenie odlišný font, alebo je obdlžník vyplnený a zvýraznený nejakov výraznou farbou napr. pri novších historických komiksoch máva tvar zvitku, alebo pergamenu.







Dessin en direct - alebo tiež kresba perom, tušom alebo fixkou priamo na papier, bez predchádzajúceho náčrtu. Tento výraz sa spája v televíznym programom s názvom Tac au tac ktorého názov sa vo frankofónnom svete stal synonymom kolektívnej improvizovanej kresby.

Bande dessinée en ligne - jedná sa o webcomic, komiks publikovaný na internete. Keďže online komiksy sú publikované častokrát amatérmi ktorí ich koncipujú podobne ako Blogy môžte sa vo frankofónnom prostredí stretnúť aj s pomenovaním blog BD alebo Bedéblog.

Blog BD - alebo aj bédéblog je typ blogu, ktorého výrazovým prostriedkom je predovšetkým grafické stvárnenie a vyrozprávanie nejakej udalosti, anekdoty, situácie. Blogeri ho často používajú ako spôsob na vyjadrenie nejakého skutočného alebo imaginárneho príbehu z každodenného života. Vo frankofónnom prostredí sa sa tešia rovnakej popularite ako webcomic v US. Na rozdiel od webcomicsov, ktoré prinášajú aj regulárne diely na pokračovanie so začiatkom a koncom sú blog BD krátke a uzavreté a nesúrodé príbehy.

Festival des Blogs BD - alebo tiež FestiBlog je každoročný festival, ktorý vytvoril Yannick Lejeune a ktorý umožňuje fanúšikom naživo stretnúť a spoznať autorov bédéblogov. Prvý ročník odštartoval 11. septembra 2005 a odvtedy sa koná každoročne. Oficiálna stránka festivalu: http://www.festival-blogs-bd.com/

Festival de bande dessinée - je každoročné stretnutie trvajúce dva až štyri dni spojené obyčajne s výstavou komiksov a sprevádzané rôznymi stretnutiami medzi verejnosťou a autormi (často mávajú podobu neformálnej autogramiády) a medzi autormi a vydavateľmi. Je to zvyčajne príležitostí pre kníhkupcov ako dosiahnuť významný podiel na obrate a predaji.
Medzi najznámejšie festivaly patria: Le festival international de la bande dessinée d'Angoul?me, druhý najvýznamnejším je Le festival Quai des Bulles z mesta Saint-Malo, potom Festival international de la bande dessinée de Chambéry, festival z mesta Blois s názvom bd BOUM, tiež festival Le Festival de bande dessinée de Solli?s-Ville, či Lyon BD Festival na ktorom sa udeľujú ceny Grand Prix... a ďalšie ako festivaly ako BD ? Bastia či Des Planches et des vaches a Festival Euro BD z Lexy.




Ako vzniká BD-čko

Vo frankofónnom prostredí sa historicky vyvinulo niekoľko spôsobov akými vznikalo BD-čko:

1. Individuálna tvorba - pri ktorej si ten ktorý umelec sám napísal scénar, urobil kresbu a rozvrhol jednotlivé panely. Následne v komikse dokonca sám vytvoril bubliny a ručne letteroval. Dnes sú takýto autori už výnimky patria medzi nich napr. Enki Bilal, J.Y. Miton či Hermann ktorý patria k starej škole. 

2. Práca v štúdiu - ktorá je síce výsledkom skupiny umelcov, no podpisuje sa pod ňu väčšinou autor a zároveň scenárista pod ktorého vedením pracujú a ktorý sa pod dielo nakoniec aj podpisuje. Na túto myšlienku prišiel Hergé keď ho k tomu viac menej priviedla povojnová situácia na komiksovom trhu.
bolo historicky najznámejším štúdiom a vzišli z neho najznámejšie postavy frankofónneho komiksu.

3. Kolektívna tvorba - pri ktorej je práca rozdelená medzi jednotlivých umelcov. Takto vznikajú skoro všetky dnešné BD-čka. Na komikse je potom podpísaný autor scenára, ilustrátor ktorý komiks nakreslil a rozvrhol jednotlivé panely (niekedy je vytvorenie strorybordov zverené samostatnému umelcovi ako pri komiksoch Okko a Tretí testament JVLIUS) a letterer ktorý sa postaral o grafickú stránku dialógov spoločne Koloristom, ktorý zase vdýchne dielu farby a ktorí v dnešnej dobe robia túto prácu v počítači.

Proces a výroba BD

Synopsis - krátky súhrn. Námet podľa ktorého je komiks inšpirovaný, či sa jedná o skutočný príbeh alebo iné umelecké dielo, vlastný nápad atď.

Scenario - detailne vypracovanie scénara a príbehu s presným rozvrhnutím postav v komikse v jednotlivých paneloch a vypracovanie dialógov jednotlivých postáv.

Recherche graphique - práca ilustrátora, ktorá zahŕňa vytvorenie hlavných postáv a prostredia v ktorom sa nachádzajú. Ak skutočne existuje miesto a doba v ktorej sa komiks odohráva je táto fáza spojená s výskumom dostupných typografických a ikonografických materiálov a ich využitím v diele.

Mise en page - dispozícia a rozvrhnutie jednotlivých políčok a panelov v komikse

Crayonné - náčrt ktorý sa robí na planche kartónovú dosku formátu A2, ktorá je oveľa väčšia ako finálna tlačená strana formátu A4.

Encrage - prekresľovanie náčrtov tzv. obtiahnutie obrysov a tieňov čiernym tušom. Pre výsledný dojem je úloha tzv. inkera veľmi podstatná. Nesmieme zabúdať, že docháza k zmenšeniu originálnej kresby. Ilustrátor či maliar vždy pracuje s veľkoformátovou kartónovou doskou A2, ktorá mu uľahčuje vykreslenie detailov. Každý nakreslený obdĺžnik sa však pri tlači zredukuje skoro o polovicu.

Mise en couleur - koloring, ktorý sa v minulosti robil ručne akvarelom sa dnes robí v počítači. Pri tradičnom kolorovaní sa najprv vyťahovali štetcom všetky tiene a to modrou, alebo šedomodrou farbou. Práca koloristu bola veľmi cenená a dodnes si máloktorí autori kolorujú svoje diela sami. Výnimkou sú majstri ako Rosinski, Hermann či Bilal ktorý pracujú štýlom couleur directe.     

Couleur directe - obtiahnutie obrysov a tieňov čiernym tušom vykonávané štetcom spoločne s koloringom.




Múzea a archívy venované BD

Centre belge de la bande dessinée v Bruseli, Cité internationale de la bande dessinée et de l'image vo francúzskom meste Angoul?me, Biblioth?que & Archives de la Ville de Lausanne vo Švajčiarsku a Cartoon Museum de Bâle vo švajčiarskom Bazileji. 



Časopisy publikujúce v minulosti frankofónny komiks:

Spirou, Journal Tintin, Pilote, ? suivre, Fluide glacial, Circus, Charlie, Psikopat, Pif, Vaillant, Pif Gadget, Métal Hurlant...



Najznámejšie vydavateľstva BD:

Casterman, Dargaud, Dupuis, Le Lombard, Delcourt, Glénat, Soleil, Vents d'Ouest, Emmanuel Proust...



Najznámejšie BD-čkové encyklopédie:

www.BDGest.com a hlavne www.Bedetheque.com a tiež http://www.planetebd.com/

K časopisom a vydavateľstvám sa vrátime neskôr, aby sme poukázali aj na historický kontext a dobu ich vzniku a čo všetko tomu predchádzalo. V ďalších častiach si postupne predstavíme najznámejších autorov a série, ktoré v dnešnej dobe patria k tomu najlepšiemu čo sa na poli BD dá nájsť no najprv začne, krátkym úvodom k histórii.



Krátka história vzniku BD

Nebudeme sa tu rozpisovať o všeobecne známych faktoch a zachádzať do ďalekej histórie, ako vznikali prvé jaskynné maľby a ilustrácie, ale začneme tam, kde BD- čka skutočne začali písať svoju históriu.   
Novodobá história nám ukazuje, že za pomerne krátke obdobie sa BD stalo ekonomickým fenoménom. V roku 2012 zažil trh s bande dessinée paradoxnú situáciu. Už šestnásty rok po sebe počet vydaných publikácií neustále rástol a dosiahol čísla 5327 vydaných albumov, kde z toho 72% predstavovali nové veci (zvyšok bol rozdelený medzi reedície, artbooky atď.). Tento ekonomický rast prišiel po období dlhej krízy, ktorú odvetvie utrpelo počas obdobia 1980-1990. Avšak, tento úspech nie je až tak celkom výnimoční. Iba stovka albumov dosiahla náklad väčší ako 50 000 kópií. Generácia, ktorá vyrástla na BD-čkach totiž nezadržateľne starne a vo Francúzsku začína mať zásluhou obrovskej mediálnej podpory prevahu skôr manga a US comics.

Vráťme sa ale na začiatok a pozrime sa ako to všetko vlastne začalo.

Z hľadiska histórie sa za miesto vzniku komiksov považujú Spojené štáty americké, no bande dessinée je v Európe niečím špecifickým. Napriek jasnému prepojeniu a odkazu na americkú predlohu si BD išlo svojou vlastnou cestou a písalo si svoju vlastnú históriu, ktorá napokon stvorila to, čo dnes smelo môžeme nazvať európsky komiks.
Komiks sa objavil v Európe už začiatkom XX. storočia, kde vychádzali prvé čiernobiele stripy v rôznych novinách, no v takej podobe, ako ho poznáme dnes, sa začal formovať v medzivojnovom období, krátko po II. Svetovej vojne. Pod vplyvom udalostí sa počas vojny do povojnovej Európy začali postupne dostávať a vychádzať prvé americké komiksy. Najväčšou mierou však k rozšíreniu BD prispel spoločný jazyk, francúzština, ktorý spájal autorov nielen z hľadiska jazykového, ale aj geografického, čo neskôr poskytlo základnú myšlienku pre vznik Bande dessinée franco-belge - francúzsko-belgického, alebo ak chcete, frankofónneho komiksu. Frankofónny komiks mal napriek jasnému zameraniu na francúzsky trh 40% podiel vo Francúzsku 40% podiel v Belgicku a Švajčiarsko malo zvyšných 20% k čomu okrem spoločného jazyka a tradícii prispieval značne aj spoločný komerčný trh na ktorom národná identita nehrala až takú úlohu. Mnoho iných európskych komiksov najmä talianskych a španielskych bolo silne ovplyvnené frankofónnymi komiksami a právom sa zaradili medzi nich napriek rozdielnemu jazyku, pretože boli vytvorené rovnakým štýlom.
Frankofónny komiks sa spočiatku vyznačoval takmer výlučne tvorbou pre mládež a krátke príbehy na pokračovanie boli súčasťou rôznych časopisov a novín. Tvorili takmer vždy len akúsi prílohu. Medzníkom sa stal až rok 1946, keď na popud vydavateľa Raymonda Leblanca začal vychádzať v Belgicku Journal de Tintin, časopis zameraný čisto na komiks a ktorý sa stal priamou konkurenciou pre ďalší podobne zameraný časopis Spirou (vytvorený ešte v roku 1938, ale jeho vydávanie prerušili kvôli vojne.) a belgický týždenník Bravo. Tu niekde sa začala písať história BD v takej podobe ako ho poznáme dnes... Na trhu vznikol obrovský záujem o komiksy vďaka špecializovaným časopisom v ktorých začali vychádzať príbehy na pokračovanie. Vydavatelia sa to snažili zúročiť a tak sa jednotlivé príbehy snažili zjednotiť a pospájať aby sa dali vydať aj súborne. Tak uzreli svetlo sveta prvé publikácie, ktoré vychádzali vo forme viazaných kníh, alebo spravidla farebných albumov. Na začiatku obsahovali v priemere okolo 40 strán a mali samostatné obálky, ktoré buď priamo odkazovali na časopis (Journal de Tintin, Spirou) v ktorom pôvodne vychádzali, aby sa podporil spätne predaj týchto časopisov, alebo boli vernými kópiami obálok z časopisov Tintin či Spirou aby ich čitatelia dokázali rýchlo identifikovať. Tento stav trval až do konca 60. rokov a medzi najznámejšie príklady patrí belgičan Hergé a jeho Tintin vytvorený v štýle ligne claire, alebo francúzi Uderzo a Goscinny autori Asterixa kresliaci zase v štýle gros nez ktorý je viac karikatúrny či Lucky Luke od Morrisa. Avšak, od 60. rokov sa pod vplyvom nových časopisov, ako Hara-Kiri, Pilote, Métal hurlant či ? suivre ako aj vďaka vydavateľom ako Casterman, Les Humano?des Associés a Futuropolis frankofónny komiks postupne začína otvárať aj dospelému publiku a postupne vychádza v rôznych formátoch ako aj v odlišných grafických štýloch a začína prevažovať dessin réaliste realistická kresba komiksov.

Dessin réaliste dans la bande dessinée - Realistická kresba komiksu, ktorá sa líši od  karikatúrne poňatého štýlu kresby s veľkým dôrazom na ozajstné proporcie a anatómiu postáv. Realistický štýl v BD-čkach bol prvýkrát použitý autormi, ako Auguste Liquois alebo Edgar P. Jacobs. V počiatkoch sa nechali ovplyvniť U.S. štýlom a E. P. Jacobs sa potom venoval "čistej linke" pri zachovaní realizmu postáv a proporcií. Vo veľkej miere tu bol aj vplyv talianskych fumetti ktoré využívali realistický štýl a to predovšetkým Aurelio Galleppini vo svojom komikse Tex, ale mnohí ilustrátori frankofónnych komiksov ukazovali rovnakú všestrannosť pri maľovaní realizmu ako aj karikatúry a humorne ladených vecí.
Od 60. rokov sa rozšírením komiksových žánrov o sci-fi, western či thriller realistický štýl stáva vycibrenou a dokonalou kresbou a hlavný predstavitelia tohto štýlu majú neraz umelecké vzdelenie na vysokej úrovni a jedná sa častokrát o profesionálnych maliarov a ilustrátorov akými boli Jean Graton (Michel Vaillant), Hermann (Comanche, Bernard Prince), Victor Hubinon (Buck Danny, Surcouf, Barbe-Rouge), Eddy Paape (Jean Valhardi, Marc Dacier, Luc Orient, Winston Churchill, Les Belles Histoires de l'oncle Paul), Grzegorz Rosinski (Thorgal), William Vance (Bob Morane, Bruno Brazil, XIII), alebo Paul Gillon (Les naufragés du temps).

Komiksový ilustrátori sa všeobecne delia v BD-čkach do dvoch skupín a to 1. realistická kresba 2. humoristická kresba a karikatúra, ktorú reprezentovali predovšetkým "Gros nez" a "Ligne claire"

Gros nez - alebo "veľký nos" je názov pre charakteristický štýl kresby reprezentovaný postavami na hranici karikatúry s typickým zvýraznením konkrétnej črty tváre v tomto prípade nosa. V Belgicku, kde sa tento štýl objavil začiatkom roka 1950 boli takto nakreslené postavy pôvodne poňaté v humornom štýle. Termín Gros nez sa objavil vzäpetí s vydaním komiksov Asterix a Spirou. Niektorí autori, ktorí sa kresbou snažili priblížiť k postavám ako Spirou a Gaston Lafage, ktoré vznikli v Belgicku používali aj označenie belgická škola. Medzi autorov najlepšie reprezentujúcich belgickú školu patrili:
- André Franquin (Spirou, Gaston Lagaffe)
- Jean-Claude Fournier (Spirou)
- Pierre Seron (les Petits Hommes)
- Janry (Spirou, le Petit Spirou)
- Greg (Achille Talon)
V časopise Spirou vydaného pri príležitosti 60. výročia jeho založenia bola predostretá vízia budúcnosti BD-čiek pri ktorej by postavy mali namiesto veľkých nosov tieto úplne odstránené, čo vyvolalo rozhorčené reakcie fanúšikov, ktorí sa následne pýtali: "Prečo majú teda postavy v mange veľké oči?" čo je asi rovnaká otázka ako: "Prečo majú postavy vo frankofónom komikse veľké nosy?"

Ligne claire - alebo "čistá linka" je názov pre charakteristický štýl kresby odvodený od belgickej školy reprezentovanej Hergém označovanej aj ako "štýl Tintin" ktorá je spojená s ilustrátormi tvoriacimi pre časopis rovnakého mena. Termín "čistá linka" použil prvykrát v roku 1977 holandský maliar Joost Swarm, pri príležitosti výstavy Tintina v Rotterdame. Často sa používa pre označenie grafického štýlu, ktorý charakterizujú napochytro nakreslené čisté, no presné a starostlivo dodržané línie na hranici skice, čo si dokázalo osvojiť len zopár ilustrátorov bez toho aby sa neodchýlili od tejto charakterickej črty. Vznik tohto štýlu súvisí s obmedzeniami, ktoré predstavavola technika tlače v dobových periodikách, ktorá dovoľovala iba uzavreté línie a následne ohraničené plochy vyplnené vybranou farbou.
Základne znaky ligne claire podľa Hergého sú:
- čierna linka jednotnej hrúbky, rovnaká pre všetky dizajnové prvky (postavy, oblečenie, dekorácie)
- farebene ohraničené plochy, žiadny tieň a svetelné efekty (aj v noci, kde baterka nemá vplyv na svetelné efekty.)
- takmer žiadne tieňovanie
- realizmus pri stvárnení prostredia a reálii
- uniformná veľkosť stripov a panelov
Za druhého významného priekopníka ligne claire je považovaný Hergého spolupracovník Edgar P. Jacobs autor série Blake et Mortimer, ktorý ako prvý kreslí scenérie a kulisy na pozadí a nachádza dokonalú rovnováhu medzi realizmom a jednoduchosťou ktorá charakterizuje tento štýl. Tiež je toE.P. Jacobs ktorý ustáli techniku koloringu a vyplňanie jednotlivých plôch farbou. Keďže E.P. Jacobs je rovnako ako Hergé lepším scénaristom ako kresliarom používa často a veľa dlhé recitatívy.
Tento štýl si napokon osvoja autori a najbližší Hergého spolupravoníci ako Jacques Martin autor série Alix, Willy Vandersteen autor série Bob et Bobette alebo Bob de Moor, ktorý v priebehu rokov získa schopnosť takmer dokonale napodobniť Hergého štýl. Netreba zabúdať tiež na ich pokračovateľov ako Paul Cuvelier (Corentin), Jacques Laudy (Hassan et Kaddour), François Craenhals (Les 4 As) alebo Tibet (Chick Bill) či Gilles Chaillet (Vasco)...

L'école de Bruxelles - iné pomenovanie pre štýl ligne claire spájaný s ilustrátormi tvoriacimi pre časopis Tintin, realistický a elegantný dizajn, využíva štvorcové alebo obdĺžnikové bubliny atď.

Style atome - je názov pre štýl ktorý vznikol v rokoch 1940-1950 v Belgicku, pod vplyvom Jijého. Názov pochádza z roku 1958, kde pri príležitosti Svetovej výstavy v Bruseli bolo postavené Atómium. Estetika výstavy a štylizované logo alebo dekoratívne prvky atómu ako aj používanie rôznych geometrických tvarov, boli naozaj neskôr blízke pre štýl Jijého a Journal de Spirou (alebo l'école de Marcinelle = škole Marcinelle ako sa tento štýl tiež nazýval v tej dobe, podľa názvu mesta, kde sa tlačil časopis). Jednalo sa o modernistické až futuristické poňatie, ktoré predovšetkým razili umelci ako Joost Swarm a Yves Chaland. Všeobecne je tento štýl považovaný ako protipól štýlu ligne claire.





L'école de Marcinelle, alebo École de Charleroi - je karikatúrny štýl spojené s časopisom Spirou nazývaný tiež aj style atome alebo aj "tmavá linka". Charakteriscké znaky sú napríklad karikatúra postáv s veľkým nosom a okrúhle bubliny.


Pokračovanie nabudúce...



Tac au tac

(Z francúzskych podkladov voľne preložil: dominic.west)



 
Tac au tac - ďalší francúzsky názov ktorý vám nič nehovorí? Ale mal by, pretože v rokoch 1969 až 1975 francúzska televízia ORTF vysielala reláciu s týmto názvom. Za námetom stál Jean Frapat z ktorého sa neskôr stal dlhoročný moderátor a scenárista francúzskej verejnoprávnej televízie. Ten vymyslel reláciu do ktorej pozval niekoľko všeobecne známych a uznávaných ilustrátorov zo sveta komiksu, alebo karikatúry, ktorých nechal kresliť v priamom prenose. Ústrednou myšlienkou programu bolo tzv. Dessin en direct čiže kresba perom, alebo fixkou rovno na papier. Do štúdia si pozýval známych hostí pochádzajúcich aj mimo Európy a preto bolo niekoľko častí nakrútených dokonca v New Yorku. Hostia kreslili na vopred dohodnutú tému a to buď spoločne, alebo medzi sebou súťažili. Princíp tohto programu bol po jeho zániku neskôr prevzatý a pokračoval na väčšine komiksových festivalov. Už počas prvých ročníkov najznámejšieho komiksového festivalu vo francúzsku Festival d'Angoul?me boli okrem klasickej galérie inštalované obrovské panely z kartónu na stenách na ktoré potom autori tušom, alebo perom kreslili svoje diela. Toto obdobie sa stalo vďaka tomu známym ako obdobím Grand Tac au Tac a vo frankofónnom svete sa termín Tac au tac stal synonymom kolektívnej improvizovanej kresby.
Značná neistota panuje v súvislosti s osudom pôvodných výkresov. Podľa dostupných archívov "výkresy" zostávajú duševným vlastníctvom autorov relácie. Zrejme nikdy neboli vystavené v žiadnej galérii. Medzi fanúšikmi a zberateľmi kolujú o nich rôzne chýry, čo môžme pozorovať na rôznych špecializovaných diskusných fórách zaoberajúcich sa BD-čkami. Medzi hlavné hypotézy fanúšikov a potencionálnych zberateľov patrí myšlienka že, výkresy boli asi zničené, pretože boli príliš veľké nato, aby ich uložili v archíve, alebo že si ich nakoniec ponechal v osobnom vlastníctve samotný Jean Frapat. Kde je pravda sa už po toľkých rokoch dopátrame ťažko, pretože väčšina zainteresovaných je už v komiksovom nebi ak nejaké existuje. 

Pozvanie do tejto relácie prijali vtedajší majstri komiksu a BD-čiek ako André Franquin autor Gastona, alebo Spirou et Fantasio, autori Astérixa René Goscinny a Albert Uderzo, potom skvelý scenárista a kresliar Greg autor sérii ako Achille Talon, Les As (Esa a pivoňka) Comanche, Bernard princ atď. ale i Moebius autor sérii zo sveta Incalu, Blueberry... Peyo a Morris autori sérií Les Schtroumpfs (šmolkovia) a Lucky Luke a dokonca aj predstavitelia US scény ako John Buscema a Burne Hogarth a mnohí ďalší...

Vďaka archívom sa podarilo zachrániť tieto diela aspoň vizuálne. Prácu majstrov BD si teda môžte pozrieť v nasledujúcich videách

Uderzo, Goscinny, Dany & Greg - Tac au tac (1975)

Franquin, Forrest, Druillet & Gigi - Tac au tac (29-11-1971)

Hogarth, Buscema & Druillet - Tac au tac (1972)

Giraud (Moebius), Kubert & Adams - Tac au tac (30-9-1972)
Moje preklady: Luxley Vae Victis! Okko Komančé Dlhý John Silver ... a iné

Gmork

01 Srpen, 2014, 17:34:04 #1 Naposled upraveno: 01 Srpen, 2014, 17:36:15 od Gmork
Děkuji za tento vyčerpávající článek o BD.
Jinak s těmi prodeji máš pravdu. Pravidelně sleduji
prodeje, a v první desítce se už vždy těžce prosazuje
manga. Jen když vyjde nová XIII. nebo Thorgal, tak ti
hned vystřelí na první místo. Jinak se ty prodeje u známých
komerčních titulů pohybují kolem 30 000 výtisků, což je
z našeho pohledu pořád astronomické číslo. Z části za to
může vysoká cena běžného titulu 14,- euro a jejich neskladnost,
klasický formát 32x24cm v pevných deskách je opravdu vražedný.
Moc se s tím dělat nedá, nová generace fanoušků dnes ujíždí na
manze, snad jen podporovat své umělce koupí jejich díla.

PS.- Jak překládám toho J.-L. Istina, tak koukám, že má dnes
zrovna narozeniny. Takže přeji vše nej a do budoucna spoustu
originálních nápadů k dalším scénářům. A moc se těším, až si za
pár dní přečtu pokračování k jeho Modrým elfům a Mlhám Asceltisu.
"Když už je člověk jednou vlkodlak,
tak má koukat aby byl.
A když kouká, aby byl a je,
tak má být to, co je a nedělat
ze sebe elfa nebo trpaslíka,
jak tomu v mnoha případech je."

vn


dominic.west

01 Srpen, 2014, 18:36:41 #3 Naposled upraveno: 01 Srpen, 2014, 18:42:11 od dominic.west
Článok budem postupne aktualizovať a dopĺňať, keďže história a zaujímavosti zo sveta BD-čiek nemajú nárok na samostatnú sekciu/podsekciu  ;)

Autorov budem pridávať do nato vytvoreného topicu http://www.kocogel.info/index.php?board=39.0 aj keď podľa mňa taký Hermann či Mitton bude popri Kevinovi Smithovi či Ferovi Mrázovi asi vyzerať čudne, no nádejam sa že časom tých frankofónnych autorov predsa len bude viac.  ;)

btw v článku sú doplnené nové veci v podtituleZákladné pojmy a fakty o BD
Moje preklady: Luxley Vae Victis! Okko Komančé Dlhý John Silver ... a iné

alexxiik

Mne to vôbec nevadí, že to bude v tej sekcii. Uvažoval som o napísaní niektorých profilov, ale skôr k postavám, ktoré nie sú až také známe. A tiež by som to hádzal do encyklopédie.

Možno by stálo za zistenie, či sa nedajú doplniť nové ikony k správam. Aspoň tak by bolo možno vhodné oddeliť autorov navzájom, napr. odlišovať EU vs. US. 
Ten posratý photobucket.com mi odmietol zverejniť podpis, takže ho týmto bojkotujem!
A pridal sa k nemu aj tinypic.com, takže si nenahrávajte náhľady tam, kde ja, lebo ten portál čoskoro určite skončí!!!

dominic.west

V článku hore doplnené krátke info Ako vzniká BD-čko a pridané niektoré nové základné pojmy  ;)
Moje preklady: Luxley Vae Victis! Okko Komančé Dlhý John Silver ... a iné

dominic.west

Medzi Základné pojmy a fakty o BD som pridal názvy jednotlivých žánrov  ;) a krátke vysvetlivky
Moje preklady: Luxley Vae Victis! Okko Komančé Dlhý John Silver ... a iné

Gmork

"Když už je člověk jednou vlkodlak,
tak má koukat aby byl.
A když kouká, aby byl a je,
tak má být to, co je a nedělat
ze sebe elfa nebo trpaslíka,
jak tomu v mnoha případech je."

dominic.west

05 Duben, 2015, 22:34:24 #8 Naposled upraveno: 05 Duben, 2015, 22:39:51 od dominic.west
Doplnené nové info k histórii BD a môžte sa tiež medzi Základnými pojmami a faktami o BD niečo dočítať o rozdieloch medzi jednotlivými štýlmi ako boli Ligne claire a Gros nez či style Atome alebo školami  ;)
Moje preklady: Luxley Vae Victis! Okko Komančé Dlhý John Silver ... a iné

Kocour

Díky, o atome sem nikdy neslyšel, pěkné doplnění!  :-//

Rychlá odpověď

Upozornění: do tohoto tématu bylo naposledy přispěno před 90 dny.
Zvažte prosím založení nového tématu.

Jméno:
E-mail:
Ověření:
Please leave this box empty:
Zadejte znaky zobrazené na obrázku
Poslechnout obrázek / Požádat o jiný obrázek

Zadejte znaky zobrazené na obrázku:


Zkratky: stiskněte shift+alt+s pro odeslání nebo shift+alt+p pro prohlédnutí


+-Komiksový kalendář

Powered by EzPortal